Optikou človeka

Každé ráno sa odohrávajú rôzne situácie, ktoré nám občas môžu vyčariť úsmev na tvári. Pár ľudí v našom živote alebo len niekto z okolia nám môže podať pomocnú roku alebo pozdvihnúť náladu. A nemusí to byť len pre akúsi výnimočnú udalosť, ale môže to byť aj pre celkom bežné, ničím výnimočné " posedenie pri obede". Keď sa stretnú dobrí ľudia, niekedy aj s rovnakou krvnou skupinou tak sa dá debatovať kdekoľvek a o čomkoľvek. Nemôžeme zabúdať na to, že ak človek niečo robí rád, tak sa jednoducho aj dobre cíti a pozitívny ľudia okolo sú len akýsi bonus. NO a keď sa už dostaneme k tomu ako sme jedli tie makové šúľance, tak... Ani by som to nepísala, ale práve vtedy pri obede mi niekto povedal. Raz budeme v knihe , ako sme jedli makové šúľance. Zatiaľ len v článku, ale ktovie možno raz aj v knihe.Tak prečo o tom nenapísať povedala som si, keď sa tak veľmi dobýjali do nejakej literárnej podoby. A po roku som začala písať tento príbeh, člnok či ako to správne nazvať, keď som si spomenula na tie makové šúľance a mak medzi zubami. Možno to nebude príbeh v pravom slova zmysle, ale len rozprávanie o makovom obede, ale koniec koncov aj to môže byť sranda. Pri obede sme sedeli asi traja, už si to dobre nepamätám. Rok dozadu je predsa len rok dozadu. Bolo horúce leto a tak na osvieženie dobre padne pohár studenej vody s citrónom, ktorá samozrejme nemohla na stole chýbať. A čo tie makové šúľance? Nepredbiehajme! Prvý chod ako v každom dobrom stravovacom zariadení.Či už je to jedáleň, reštaurácia alebo iba babičkina kuchyňa e samozrejme polievka. Tá aj v týchto letných dňoch nestrácala na svojej kvalite a prehriatosti alebo ako to jednoduchšie povedať. Druhý chod bolo akési fajne okorenené mäsko s ryžou a šalátik. Chutilo všetkým, veď predsa v kuchyni vždy dobre varia. A ako sme sa dostali k tým makovým šúľancom? Veľmi jednoducho. Jeden z trojice alebo jeden zo štvorice mal zhodou okolností dva lístky od kolegu či kolegyne. A tak do stredu stola ešte pribudli makové šúľance.Na tom by nebolo nič zvláštne keby tie makové šúľance nekolovali. Samozrejme, že nie od stola k stolu, ale len od jedného člena osadenstva k druhému. A tak sa spôsobom rulety zjedli. Všetci si ich pochvaľovali a dobre sa najedli. !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A mak medzi zubami si nevšímali.!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!